Velitelia:

SS-Gruppenführer Arthur Phleps 30.1.1942 - 15.5.1943

SS-Brigadeführer Reichstritter von Oberkamp 15.5.1943 -30.1.1944

SS-Brigadeführer Otto Kumm 30.1.1944 - 20.1.1945

SS-Oberführer Schmidhuber 20.1.1945 - 8.5.1945



Držitelia RK:

SS-Sturmbannführer Bernard Dietsche: 17.7.1943

SS-Hauptsturmführer Franz Krombholtz: 28.3.1945

SS-Brigadeführer Otto Kumm: (Meče) 17.3.1945

SS-Sturmbannführer Eggert Neumann: 3.11.1944

SS-Obersturmführer Harry Paletta: 26.11.1944

SS-Hauptsturmführer Otto Petersen: 11.12.1944

SS-Obergruppenführer Arthur Phelps: 4.7.1943



Složenie:

SS-Freiwilligen Gebirgsjäger Regiment 13 Arthur Phelps

(čestný titul od 10.1943)

SS-Freiwilligen Gebirgsjäger Regiment 14 Skanderbeg

SS-Freiwilligen Gebirgs Artillerie Regiment

SS-Sturmgeschütz Abteilung

SS-Panzerjäger Abteilung

SS-Flak Abteilung

SS-Panzer-Abteilung

SS-Pionier Battalion

SS-Gebirgs Aufklarungs Abteilung

SS-Field Ersatz Abteilung

SS-Kavallerie-Schwadronen

SS-Gebirgs-Nachrichten-Abteilung

SS-Freiwilligen-Gebirgs-Aufklärungs-Abteilung

SS-Panzer-Aufklärungs-Zug

SS-Radfahr-Abteilung

SS-Kradschützen-Battalion


Rozkaz k vytvoreniu dobrovoľníckej horskej divízie bol vydaný 1. marca 1942 a stanovil, že dôstojníci novej divízie mali byť najmä bývalí dôstojníci habsburskej armády, ktorí žili na Balkáne. Prvým veliteľom bol dôstojník rumunskej armády nemeckého pôvodu Arthur Phleps.
Zbrane bolo nutné vypožičať od jednotiek nemeckej pošty a doplniť ich ďalšími strelnými zbraňami ukoristenými nepriateľovi. Zle vybavená divízia, bola v októbri roku 1942 nasadená do boja proti Titovým partizánom, už pod novým názvom: dobrovoľnícka divízia SS "Prinz Eugen".

* V decembri 1942 bojovala divízia v oblasti Záhreb-Karlovac a koncom marca nasledujúceho roka sa presunula do západnej časti Čiernej Hory. V snahe zabrániť rozšíreniu partizánskych operácií v Bosne-Hercegovine, vyslala divízia "Prinz Eugen", najprv do oblasti Sarajeva skupiny veľkosti práporu. Nakoniec tam slúžila celá divízia. Po Zrútení Mussoliniho režimu v júli 1943 a kapitulácii Talianska v septembri toho istého roku sa "Prinz Eugen" teraz označené za horskú divíziu, zúčastnila odzbrojenia Talianov v severnej Juhoslávii a operácií na dobytí ostrova Brač, Hvar a Korčula a polostrov Pelješac. Mesiace strávené v protipartyzánských operáciách vyvrcholili v máji 1944 v operácii k zajatí Tita v Drvaru, počas ktorej divízia "Prinz Eugen" rozdrvila 1. partizánsku divíziu.
K ďalšej zmene názvu došlo vo februári 1944, kedy k diviznému názvu bolo pridané poradové číslo 7. Postup sovietskych a bulharských vojsk vo východnej Juhoslávii priviedol divíziu do ťažkých bojov, najmä v oblasti Nise, kde kryla stiahnutie nemeckej skupiny armád "E" z Grécka. Potom začala divízia svoj vlastný ústup Juhosláviou.

* V januári 1945 prešla divízia "Prinz Eugen" z defenzívy do ofenzívy a zaútočila na partizánske jednotky. V úspešnom útoku však utrpela veľké straty. V rámci XXXIV. armádneho zboru potom ustupovala na sever cez Záhreb a Cejl, kde boli zvyšky divízie donútené v máji 1945 kapitulovať Jugoslávcom.