Velitelia:

SS-Brigadeführer Wilhelm Trabandt 25. 1. 1944 - 3. 1. 1945

SS-Gruppenführer Josef Fitzthum 3. 1. 1945 - 10. 1. 1945

SS-Oberführer Georg Bochmann 10. 1. 1945 - 3. 1945

SS-Standartenführer Heinrich Petersen 3. 1945 - 8. 5. 1945



Držitelia RK:

SS-Hauptsturmführer Dr. Hans Lipinski - 2. 1. 1945

SS-Standartenführer Georg Bochmann - 26. 3. 1945



Zloženie:

SS-Panzergrenadier Regiment 39 - velitel Stubaf. Karl Hoffmann

SS-Panzergrenadier Regiment 40 - velitel Stubaf. Ernst Schäfer

SS-Panzer Artillerie Regiment 18 - velitel Staf. Hans Blume

SS-Panzer Abteilung 18 - velitel Hstuf. Wunsch

SS-Sturmgeschütz Abteilung 18

SS-Panzerjäger Abteilung 18 - velitel Stubaf. Neubert

SS-Flak Abteilung 18 - velitel Hstuf. Hans Lipinski

SS-Nachrichtung Abteilung 18

SS-Pionier Battalion 18 - velitel Stubaf. Peter Fink


Pôvod 18. divízie SS Horst Wessel môžeme nájsť v Totenkopf Standartách 8 a 10, z ktorých bola na jar 1941 sformovaná 1. SS pechota Brigade (mot). Táto jednotka bola od jesene 1941 nasadená v ZSSR, mala likvidovať obkľúčené sovietské kotle a bojovať s partizánmi. Niekedy zasiahla do bojov aj na frontovej línii, jej prioritou však zostávala tylová bezpečnostná služba. Postupom času bola doplňovaná hlavne z etnických Nemcov z rôznych európskych krajín.

Na prelome rokov 1943 a 1944 nariadil Hitler Himmlerovi vytvoriť novú divíziu SS s názvom Horst Wessel, ktorá by bola zložená z bývalých príslušníkov SA. Himmler mal však ešte v živej pamäti rivalitu medzi SA a SS i Noc dlhých nožov. Namiesto toho preto vytvoril divíziu, ktorej regrúti boli maďarskí Nemci. Čestný názov aj runy SA na výložkách však divízii zostali. Jadrom divízii bola samozrejme SS pechota Brigade, ale dostala posily aj z iných SS jednotiek. Divízia bola formovaná na začiatku roka 1944 v Chorvátsku, jej prvé nasadenie predstavovala operácie Margarethe, tzn. odstavenie Horthyho od moci a udržanie Maďarska na nemeckej strane. Potom bola v Maďarsku umiestnená v podstate ako okupačná jednotka. V júli 1944 bola z divízie vyčlenená Kampfgruppe Schäfer, (niekedy nazývaná priamo Horst Wessel) ktorá bola použitá pri vyprostení nemeckých jednotiek z kotla v brodoch, potom sa jednotka zúčastnila ťažkých ústupových bojov pri Ľvova a v Sanoku, pri ktorých utrpela veľmi ťažké straty. V auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, do jeho poslednej fázy zasiahla aj divízia Horst Wessel. 8. októbra 1944 sa začala presúvať z Maďarska a 17. októbra dorazila do okolia Lučenca. O dva dni neskôr začala divízia útočiť a to s veľkým úspechom. Dobrí vyzbrojení príslušníci divízie pripravili povstalcom niekoľko ťažkých porážok a 27. októbra 1944 vstúpili do centra povstania - Banskej Bystrice. Potom bola divízia presunutá späť do Maďarska, kde sa k nej pripojili aj zvyšky Kampfgruppe Schäfer. Divízia bola ťažko pošramotená pri bojoch s Červenou armádou v okolí Budapešti. Potom bola vyslaná na južné Slovensko a nakoniec na regeneráciu do Sliezska. V tomto priestore divízie zostala až do konca vojny. V marci 1945 bola divízia obkľúčená u mesta Oberglogau (dnes Glogówek) neďaleko Jeseníka. Z obkľúčenia sa divízia s ťažkými stratami prebojovala. Nakoniec sa zúčastnila bojov v okolí Breslau a bola zničená v okolí mesta Hirschberg (dnes Jelenia Góra).

Aj keď divízia rozhodne nepatrila k elite SS, za krátku dobu svojho pôsobenia predviedla veľmi dobré bojové výkony, nech počas ústupových bojov na Ukrajine, či SNP a posledných operácií v Sliezsku. Aj keď jej tvorili hlavne Volksdeutsche a to ešte mladí chlapci alebo naopak starší muži, pretože klasické odvodové ročníky boli odvedené už v predchádzajúcich rokoch, tak mali príslušníci divízie i dobrú bojovú morálku a skúsené velenie.