ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
 Dobrý deň! Chcel by som vám poďakovať za návštevu mojich stránok.    
                                                                                                                  
  Autor: J.V.R                                                                                             
  Vo fóre: Admin                                                                                        
ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 
 
 

Heinrich Himmler

Heinrich Himmler sa narodil 7. októbra 1900 v Mníchove v rodine katolíckeho učiteľa, ktorý určitú dobu vychovával aj bavorského korunného princa. Himmler mal dvoch bratov, staršieho Gebharda Ludwiga a mladšieho Ernsta Hermanna. Ich rodičia boli síce prísni, no vychovávali svoje deti dobre. Himmler získal vzdelanie na strednej škole v Landshute. V roke 1917 nastúpil ako dobrovoľník do armády. Koncom prvej svetovej vojny slúžil ako kadet u 11. bavorského pluku, no bojov sa nikdy nezúčastnil. V roku 1918 bol demobilizovaný a začal pracovať ako praktikant na statku v Ingolstadte. V roku 1919 zložil maturitnú skúšku a do roku 1922 študoval na poľonohospodárskej fakulte v Mníchove, ktorú úspešne absolvoval. Heinrich Himmler si až do svojich 24 rokov na otcovo naliehanie písal denník. Vo voľnom čase hrával šach, zbieral známky, obľuboval prácu v záhrade, vedel tiež hrať na čembale.

Politický vzostup

V roku 1922 začal pracovať ako asistent vo firme na výrobu umelých hnojív vo Schleissheime pri Mnichove. Toho istého roku tiež vstúpil do Röhmovej polovojenskej organizácie Reichsflagge. V roku 1923 vstúpil aj do NSDAP a zúčastnil sa neúspešného pokusu o prevrat v novembri 1923 - tzv. pivnicového puču. Nasledujúci rok bol nezamestnaný, ale od roku 1925 pracoval ako sekretár Gregora Strassera v miestnej administratíve NSDAP v Landshute. Neskôr sa dostal na ústredie strany v Mnichove a v roku 1927 sa oženil s o sedem rokou staršou rozvedenou Margarete Siegroth. V júli 1928 sa im narodila dcéra Gudrun, ktorú mal Himmler veľmi rád. Margarete si neskôr adoptovala syna, ktorého však Himmler nikdy neprijal. Od roku 1940 manželia spolu nežili. Himmler sa zblížil so svojou sekretárkou Hedwigou Potthast, s ktorou mal dve nemanželské deti syna Helgeho a dcéru Nanette Dorotheu.
V apríli 1925 dal Adolf Hitler príkaz Juliusovi Schreckovi, jednému z príslušníkov svojej ochranky, (Stabswache), aby zriadil ozbrojené jednotky na ochranu predstaviteľov politického vedenia strany. O niekoľko týždňov neskôr sa začali nazývať ochranné oddiely, (Schutzstaffel v skratke SS). SS na začiatku tvorilo 8 mužov, medzi nimi Ulrich Graf, či bývalý hodinár Maurice. Julius Schreck bol prvým veliteľom SS. 21. septembra 1925 vydal príkaz podľa ktorého mali všetky miestne organizácie NSDAP zriadiť podľa vzoru centrály miestne jednotky SS. Malo sa jednať o skupiny 10+1 mužov, v Berlíne a Mníchove to malo byť 20+1 mužov. Heinrich Himmler sa dostal do jednotky Hitlerovej osobnej stráže SS v januári 1929, čím získal hodnosť Reichsführer-SS. V tej dobe mala Leibstandarte Adolf Hitler už 200 mužov.
V roku 1930 bol zvolený za poslanca Ríšskeho snemu za oblasť Weser-Ems. Himmler sa sústredil na rozširovanie SS. V roku 1933 mali SS už 52 000 mužov a Himmler zvyšoval ich nezávislosť na SA Ernsta Röhma, ktorým boli zatiaľ podriadené.

Koncentrácia moci


Himmler a Heydrich vo Viedni, marec 1938
Už v roku 1931 Himmler založil v rámci SS ideologickú spravodajskú službu strany, ktorá sa neskôr stala bezpečnostnou službu Sicherheitsdienst alebo v skratke SD. Jej velením bol poverený Reinhard Heydrich. Himmler spolu s Heydrichom do roku 1933 upevnili moc nacistov v Bavorsku. V marci 1933 sa Himmler stal mníchovským policajným prezidentom a krátko nato veliteľom SD v Bavorsku. V septembri sa stal veliteľom všetkých jednotiek SD okrem Pruska, kde bol formálne podriadený Hermannovi Göringovi. 20. apríla 1934 sa stal šéfom Pruskej polície, ako aj tajnej štatnej polície Gestapo (Geheime Staatspolizei). Následne s podporou Göringa a Heydricha presvedčil Hitlera, ktorý bol v tej dobe kancelárom aby mohol zakročiť proti vedeniu SA. Keďže výčiny SA už roztrpčovali aj inak neutrálnu armádu, mal podporu aj generála Wernera von Blomberga. Na Noci dlhých nožov sa 30. júna 1934 fyzicky účastnili iba SS. Himmler násilne odstránil celé pôvodné velenie SA vrátane Ernsta Röhma, ktorého následne 2. júla príslušníci SS zavraždili. Himmler tak mohol beztrestne budovať nezávislú organizáciu SS, ktorá by bola celkom lojálna Hitlerovi a ochraňovala by nacionálne-socialistickú myšlienku.
17. júna 1936 Heinrich Himmler ukončil koncentráciu výkonnej moci uniformovaných zložiek polície tzv. Ordnungspolizei (Orpo) a kriminálnej Kriminalpolizei (Kripo), takže väčšina príslušníkov oboch organizácií bola zároveň členmi SS. Himmler však nad týmito organizáciami nemal priamu kontrolu. Podobným spôsobom mu ako veliteľovi SS podliehala aj tajná štátna polícia Gestapo. Himmler bol veľmi schopným organizátorom a správcom, bol pracovitý a výkonný úradník, ktorý priviedol k dokonalosti všetky metódy organizovaného štátneho terorizmu proti politickým ako aj ostatným odporcom a nepriateľom režimu. Za nepriateľov Nemeckého národa považoval niektoré národy ako Židov, Rómov, nemenej brutálne však neskôr jednal so Slovanmi. Jedným z krokov bolo zriadenie koncentračného tábora v Dachau neďaleko Mníchova. Jeho strážením a neskôr aj strážením ostatných táborov boli poverené zvláštne oddiely SS, tzv. SS-Totenkopfverbände. V nasledujúcom období s Hitlerovým súhlasom rozšíril počet väzňov, ktorí boli v rozrastajúcej sa sieti táborov internovaní. Himmlerovi podriadené jednotky postupne premenili koncentračné tábory na tábory smrti, ktoré pracovali na takmer priemyselnom základe.
Himmler vyznával filozofický mysticizmus, nadchýnal sa názormi mesmerizmu, zaujímal sa o okultizmus, prírodné liečiteľstvo a homeopatiu. Bol fanatický rasista a presadzoval árijský mýtus o nadčloveku a nadradenosti nemeckého národa. Rasovú teóriu a eugeniku preniesol do praxe pri výstavbe jednotiek SS. Príslušníci SS boli vyberaní na základe kritérií vzhľadu, duševných a fyzických testov, čo sa uplatňovalo najmä do začiatku vojny. SS mali byť predstaviteľmi nového človeka: bojovníka, správcu, učiteľa a vodcu, aby boli pripravení pre kolonizáciu východných území. Podieľal sa na zavedení zvláštneho pravidla pre sobáše príslušníkov SS tak, aby sa zaistilo spájanie ľudí presne podľa predstáv rasovej čistoty. Založil štátom organizovaný domov pre matky Lebensborn, kde okrem manželiek príslušníkov SS mohli byť k dispozícií príslušníkom SS aj mladé ženy s dokonalými nordickými vlastnosťami za účelom počatia dokonalého nordického potomka, ktorý by bol vychovávaný podľa národno-socialistického ideálu.

Druhá svetová vojna

Koncom 30. rokov získaval Himmler s rastom moci Hitlera nové možnosti rozmachu. V októbri 1939 ho Adolf Hitler menoval za Ríšskeho komisára pre upevnenie nemeckého územia (Reichskommissar für die Festigung des Deutschen Volkstums). Himmler tak získal obrovskú moc nad novodobytým územím Poľska. V tejto funkcii zodpovedal za návrat nemeckého obyvateľstva z novonadobudnutých území do Tretej ríše. Vypracoval plány na výmenu Poliakov a Židov na území Poľska za nemeckých obyvateľov (Volksdeutche) z pobaltských zemí a ďalších oblastí v Poľsku. V priebehu jediného roka tak bolo viac než milión Poliakov a 300 tisíc Židov odsunutých na východ.
V rokoch 1940 až 1941 formuloval základy východného generálneho plánu (Generalplan Ost) a v roku 1941 bol poverený Hitlerom aby dozeral na „konečné riešenie židovskej otázky“. Úspešne sa mu podarilo presvedčiť svojich podriadených, že nemajú žiadnu vinu ani zodpovednosť za masové vyvražďovanie tisícov ľudí. Narozdiel od Hitlera však navštívil mnoho koncentračných táborov a jednotiek Einsatzgruppen. Keď bol v auguste 1941 prítomný na masových popravách Židov v Minsku, takmer stratil vedomie, po tom čo na jeho kabát dopadli čiastočky mozgu jedného z popravených. Po tomto incidente začal vážne uvažovať o iných metódach vraždenia, ktoré vyvrcholili použitím plynových komôr a jedovatých plynov. Odôvodňoval to potrebou odľahčiť poslanie popravčích čiat, ktoré v dôsledku aplikácie brutálnych metód časom trpeli duševnými problémami.
Himmler mal problém s náborom do útvarov SS. V Nemecku platil branný zákon, takže všetci muži mu podliehali a armáda tvrdo trvala na jeho dodržiavaní. SS nespadala pod armádu, takže jej príslušníci sa vymykali brannému zákonu. Riešenie našiel Himmler v nábore medzi nemeckou komunitou v iných štátoch ako Slovensko, Maďarsko, Rumunsko atď. Všetci príslušníci daných nemeckých menšín bojovali ako príslušníci SS, nie Wehrmachtu. V období vojny proti ZSSR tiež podporoval vstup iných národov do Waffen SS. Využil na to myšlienku boja proti žido-boľševizmu, na ktorú zlákal mnohých Dánov, Nórov, Švédov, Holanďanov, Belgičanov, Francúzov, Španielov, ale aj príslušníkov nespokojných národov ZSSR, najmä Rusov, Ukrajincov, Lotyšov, Litovcov a Estóncov, ale aj ďalších. Ku konci vojny stavy týchto príslušníkov SS dosahovali až 35% počtu. Mnohí ich príslušníci ani nevedeli po nemecky.
V roku 1942, po atentáte na Reinharda Heydricha, Himmlerovi podriadení organizovali kruté perzekúcie po celom protektoráte Čechy a Morava. Bez váhania súhlasil s likvidáciou obce Lidice so všetkým obyvateľstvom kvôli podozreniu z napomáhania atentátnikom. V roku 1943 bol menovaný do funkcie ministra vnútra. 4. októbra 1943 mal Himmler prejav k dôstojníkom SS v okupovanej Poznani.
Vo februári 1944 mu bola podriadená armádna spravodajská služba Abwehr, ktorej šéf Wilhelm Canaris bol pre svoju nespoľahlivosť a odpor k nacistom zosadený a nahradený Walterom Schellenbergom. Po atentáte na Hitlera 20. júla 1944 sa stal veliteľom záložnej armády, ktorej pôvodní velitelia sa postavili proti Hitlerovi. V novembri bol poverený velením skupiny armád Horný Rýn, ktorá bojovala proti americkej 7. a francúzskej 1. armáde na západnom brehu Rýna. V januári 1945 sa počas visliansko-oderskej operácie stal veliteľom skupiny armád Visla. Avšak ako frontový veliteľ nemal žiadne skúsenosti a bol čoskoro nahradený generálom Gotthardom Heinricim.
V období katastrofálnych porážok Nemecka 23. apríla 1945 ponúkol západným Spojencom rokovania o separátnom mieri, ak nebude trestne stíhaný za svoje zločiny, za čo ho 29. apríla Hitler zbavil všetkých funkcií a vylúčil z NSDAP. 5. mája 1945 Hitlerov nástupca, admirál Karl Dönitz odmietol jeho služby. Himmler sa niekoľko dní skrýval v oblasti mesta Flensburg, blízko dánskych hraníc, kde sa vydával za dôstojníka vojenskej polície pod menom Heinrich Hitzinger. Himmler si navyše ostrihal fúzy a na oko dal pásku. Jeho dokumenty, ktoré sa zdali byť celkom v poriadku, však vzbudili nedôveru britského vojaka, ktorý ich preveroval. Himmler bol 22. mája zajatý a jeho totožnosť onedlho odhalená.



Smrť
23. mája 1945 vykonával Himmlerovu lekársku prehliadku pred začatím výsluchu v meste Lüneburg na Ülzener Strasse 31 kapitán C. Wells. Všimol si v ústach kyanidovú kapsulu, ale kým stihol zareagovať, Himmler ju prehryzol a spáchal samovraždu. Lekár sa so strážiacim majorom Whittakerom pokúšali Himmlera neúspešne zachrániť, smrť nastala približne 20 minút pred polnocou. Telo nechali ležať na zemi od pása prikryté prikrývkou. Na druhý deň potvrdili totožnosť tela Američania aj Sovieti. Následne veliteľ 2. armády, generál Dempsey rozhodol o tajnom pohrebe tela. Telo pochovali štyria muži pod vedením majora Whittakera na neoznačenom mieste.

Povojnové zistenia

V tajných dokumentoch britskej spravodajskej služby v Londýne boli neskôr objavené dokumenty poukazujúce na to, že sa Himmler koncom vojny pokúsil získať politický azyl pre seba a 200 popredných nacistov, a to výmenou za 3500 Židov z koncentračných táborov. Podľa dokumentov boli väzni z jedného koncentračného tábora odoslaní do Švajčiarska v dvoch nákladných vlakoch.
Po vojne sa dvakrát objavila falošná správa o náleze Himmlerovho hrobu. V oboch prípadoch vycestoval major Whittaker na jemu známe miesto do Nemecka aby sa uistil, že skutočný hrob zostal neporušený.

Konšpiračné teórie

Existujú aj iné konšpiračné teórie o jeho smrti. Podľa niektorých bol zavraždený príslušníkmi britských spravodajských jednotiek, iní tiež hovoria o úteku do zahraničia s pomocou organizácie ODESSA, pričom samovraždu považujú za klamlivý trik pomocou dvojníka.