ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
 Dobrý deň! Chcel by som vám poďakovať za návštevu mojich stránok.    
                                                                                                                  
  Autor: J.V.R                                                                                             
  Vo fóre: Admin                                                                                        
ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 
 
 

Slováci v SS

Slováci v SS (obrázky jedn. vojakov na konci textu)
Pred druhou svetovou vojnou žilo na území dnešného Slovenska množstvo Nemcov. Po roku 1941 im bol vďaka dohode medzi Slovenským štátom a Nemeckom umožnený vstup do SS.
Slovákom to umožnené nebolo, služba v cudzej armáde bola pre nich trestným činom. Našli sa však aj taký Slováci, ktorý do SS vstúpili.

Asi najznámejším slovenský esesákom bol Rottenfuhrer Ján Takáč. Jeho osudy vyšli koncom roka 1944 a v roku 1945 v časopise Náš boj. Autorom týchto článkom mal byť sám Takáč. Spočiatku sa o jeho existencii pochybovalo, vlastne ani teraz nie je známa žiadna fotka tohto vojaka. Jeho články mali propagandistický ráz, vďaka čomu rástli pochybnosti, že si vládna strana existenciu Jána Takáča vymyslela.
Ústa všetkých neveriacich boli však definitívne zatvorené po tom, čo vyšlo najavo, že Rottenfuhrer Ján Takáč má písomné záznamy v spolkovom archíve v Berlíne.

Ján Takáč sa narodil 17.9.1919 neznámo kde, údajne snáď na Východnom Slovensku. Po absolvovaní ZVS v slovenskej armáde vstúpil v roku 1943 do Waffen SS.
Absolvoval výcvik vo Viedni. Nevie sa presne kde slúžil, ale podľa jeho vlastných opisov bojov bol pravdepodobne zaradený do zostavy 10. SS Panzer Division Frundsberg patriacej do II.SS-Panzerkorps. To by potom znamenalo, že sa zúčastnil ťažkých bojov v ZSSR a v Normandii. V článkoch, ktoré napísal J. Takáč, uverejnil svoje nasadenie pri holandskom meste Nimwegen. Popisuje taktiku boja proti Američanom a zmienil sa o operácii, kedy sa zúčastnil likvidácie amerických mínometov nočným prepadom. Tento posledný článok mal zrejme najlepšiu výpovednú a informačnú hodnotu o Jánovi Takáčovi, pretože predchádzajúce články boli hlavne propagandistické rázu, mali zvyšovať morálku gardistov, ktorí patrili k čitateľom časopisu Náš boj.
Aký bol ďalší osud Jána Takáča?
10. SS Frunsberg bola po operácii Market a Garden stiahnutá k odpočinku a doplnenia stavov do Nemecka, do Geilenkirchenu. Nie je presne známe, akými cestičkami sa dostal Ján Takáč späť na Slovensko, ale koncom roku 1944 nastúpil službu v kancelárii nemeckého poradcu pre HG, Obersturmbannfuhrera Viktora Nagelera. Takáč mal ,so svojimi bohatými frontovými skúsenosťami, so spolahlivým politickým presvedčením a so znalosťou slovenského jazyka a pomerov, pomáhať pri transformovaní jednotiek HG a POHG na boj proti partizánom. Pomáha teda pri vycvičení vojakov HG podľa nemeckého vzoru, diskutuje s veliteľmi a učí ich postupy, ktoré sa na fronte naučil. V tomto období zrejme vznikli aj Takáčove články pre časopis Náš Boj.
15. februára 1945 však Rottenfuhrera Takáča spolu s Unterscharfuhrerom Hugom Jurinom, povolávajú do Berlína, kde mali počkať na ďalší rozkaz k zadeleniu do frontovej jednotky.
O to, aby Takáč mohol ostať na Slovensku bojoval ešte Nagelerov nástupca, Obersturmfuhrer Klatz, ktorý orodoval u samotného generála SS Bergera, no ten mu nepomohol.
A tu sa Takáčova stopa končí. Je známe, že odišiel do Berlína, no aký bol jeho ďalší osud či do akej jednotky bol zaradený, to v súčastnosti nevieme. Možno by nám mohli pomôcť nemecké archívy, ktoré zrejme ujasnili, či priblížili zvyšok života tohto „mediálne najznámejšieho“ slovenského esesáka.

Dostávame sa k druhému Slovákovi, o ktorom je známe, že slúžil vo Waffen SS. Je ním Milan Lorman. Narodil sa v roku 1924 na východnom Slovensku. Jeho predkovia mali nemecké korene a preto zrejme mohol vstúpiť do SS. 23. marca 1943 Milan Lorman vstúpil do Waffen SS. Podstúpil ženijný výcvik v Nemecku a v septembri 1943 ho zaradili do zostavy 4. SS Polizei Division, ako ženistu, s ktorou pôsobil v Grécku.

V lete 1944 bol poslaný do Benešova, kde absolvoval výcvik snipera. Znova sa vrátil do Grécka, no onedlho bola jeho jednotka presunutá do Sedmohradka, kde Milan utrpel bojové zranenia. Presunuli ho do nemocnice do Viedne. Keď sa z nej vrátil, podstúpil poddôstojnícky kurz v Dráždaňoch. Ten však nedokončil, pretože kurz bol predčasne ukončený, kvôli rýchleho postupu sovietskej armády. Bol zaradený do Kampfgruppe Frencken a bojoval na SV Nemecka, na Odre pri meste Forst. Kampfgruppe Frencken bola zaradená do zostavy 32. SS Divízie.
17. apríla 1945 padol Milan do sovietskeho zajatia. 13. októbra 1945 bol však z ruskej nemocnice prepustený na slobodu. Potom strávil 16 mesiacov v samoväzbe v Francúzskom väzení. Potom sa dostal, v sprievode českého právnika, do Berlína, kde ho v dome československej vojenskej misie internovali. Tam mu oznámili, že nech sa radšej do ČSR nevracá, bol už február 47, a major, asi 50 ročný mu oznámil, že nech sa domov radšej nevracia, že to doma postupne ovládajú komunisti a že jemu, ako bývalému vojakovi SS by určite narobili veľké problémy. Potom žil rok v Rakúsku, odtiaľ odišiel znovu do Nemecka, cez Holandsko a Anglicko sa dostal do Austrálie, kde sa aj usídlil.

Tretím z partie známych slovenských esesákov je SS-Hauptscharführer Gustáv Wendrinský, nositeľ Rytierskeho kríža z Bratislavy.
Narodil sa 24.1. 1923 v Bratislave. V mladosti sa naučil perfektne po rusky, pretože rodinná chyžná pochádzala z Petrohradu a po bolševickej revolúcii utiekla do ČSR. V dobre zaobstaranej rodine Wendrinských sa okrem slovenčiny používala aj nemčina – tak ako bolo vtedy v Bratislave zvykom.
V roku 1940 vstúpil ako 17 ročný do Waffen SS. Po výcviku vo Varšave bol preložený do SS-Totenkopf-Reiterstandarte. Počas ťaženia do ZSSR bola jeho jednotka druhosledová, neskôr bola pretransformovaná na proti partizánsku jednotku. G. Wendrinský sa dostal do bojov v ťažkom prostredí v Pripjaťskej oblasti, do lesov a močiarov v okolí miest Toropez, Ržev či Velikie Luki. Celú zimu 1941 jeho jednotka a teda aj Gustáv čelili sovietskym protiútokom. Z fronty bola celá jednotka, už premenovaná na SS-Totenkopf-Reiterregimenter 1 a 2 stiahnutá až v apríli 1942.
Celkovo sa Gustáv po celý rok 1942 zúčastňoval ťažkých bojov v rámci Skupiny armád Mitte či už proti partizánom alebo proti regulérnej sovietskej armáde napr. pri Vjazme, Vitebsku alebo Rževa. Vo februári 1943 sa Gustáv zúčastnil bojov v tzv. oblúku pri meste Orel. Inak opäť – celý rok 1943 bojovala jeho, teraz už 1.SS Kavalerie Division proti partizánom v Brjansku či v Pripjaťských močiaroch.
V septembri 1943 bola Gustávova divízia 1. SS Kavalerie presunutá do skupiny armád Juh, kde v prvej línii bojovala v okolí Charkova.
1. októbra 1943 získal Gustáv Wendrinský ,za ústupové boje od Dneperu až po Krivoj Rog, železný kríž 1. triedy.
Tesne pred Vianocami roku 1943 bola zdecimovaná a unavená divízia stiahnutá do Chorvátska.
Gustávova divízia dostala nové pomenovanie a to 8. SS-Kavallerie-Division "Florian Geyer“.
Gustáv sa s ňou zúčastnil v septembri 1944 bojov v Sedmohradku. Tu udržala divízia líniu fronty, širokú 50 km celý jeden mesiac, za čo bola divízia menovaná v hlásení nemeckých branných síl.
Divízia bola potom od 18. októbra 1944 nasadená do bojov v Maďarsku, konkrétne sa Gustáv zúčastnil bojov v okolí Nyiregyházi. Odtiaľ sa jednotka presunula do Budapešti, kde zviedla boje, ktoré trvali plných 108 dní a premenili Budapesť na trosky.
Gustáv Wendrinský zaznamenal doteraz pozoruhodný úspech. Dosiahol hodnosť SS-Oberscharführera, mal na svojom konte 41 zničených sovietskych tankov, čo je najvyšší počet tankov zničených jedným protitankovým delom počas 2. sv. vojny. Z tohto počtu mal na svojom konte 2 tanky zničené pancierovou päsťou. To všetko ešte pred začiatkom bojov v Budapešti. Gustáv si vyslúžil prezývku Krutý Pes z Prešporku. Gustáv sa stal divíznou legendou, svojim kontom bol medzi vojakmi jeho divízie známy, bol ničiteľom nepriateľských tankov. Počas bitky o Budapešť zničil Gustáv so svojim delom naraz 5 sovietskych tankov čím si vyslúžil Rytiersky kríž, ako najmladší vojak celej divízie, ktorý aj oficiálne dostal 27. 1. 1945. Zároveň bol povýšený do hodnosti SS-Hauptscharführer. (pozn. autora – hľadal som meno Gustáva Wendrinského v zoznamoch držiteľov rytierskeho kríža vo Waffen SS a jeho meno tam skutočne je!!)
Gustáv si však vyznamenanie dlho neužil. Niekedy medzi 11. až 13. februárom 1945 padol, zasiahnutý do hlavy, pri pokuse ,nemeckých jednotiek, uniknúť z obklúčenia pri dedinke menom Csobanka (asi 150 km vzdušnou čiarou od jeho rodnej Bratislavy). 8. SS Kavalerie Division Florian Geyer bola v týchto bojov prakticky zničená.
Gustáv Wendrinský je pochovaný na vojenskom cintoríne v Budaörs na predmestí Budapešti.
Podľa niektorých názorov, SS-Hauptscharführer G. Wendrinský bol najdlhšie bojujúcim Slovákom v 2. svetovej vojne, pretože v plnom bojovom nasadení strávil skoro 3 roky.