ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
 Dobrý deň! Chcel by som vám poďakovať za návštevu mojich stránok.    
                                                                                                                  
  Autor: J.V.R                                                                                             
  Vo fóre: Admin                                                                                        
ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 
 
 

Uniformy

V tejto rubrike vám predvedieme uniformy SS

- prvé jednotky Waffen-SS nosili vždy čierne uniformy model 1932, tak ako aj príslušníci Allgemeine-SS (jednotky SS pracujúce v úradoch)
- bola však nepraktická aj keď pôsobivá

- od roku 1942 klesá kvalita, kvôli úspore materiálu začali sa šiť vrecká
bez podšitia, 1943 - vrecká majú priamy tvar, znižuje sa aj podiel vlny v tkanine, v dôsledku čoho poklesla pevnosť a zhoršili sa tepelné vlastnosti


V lete 1933 zavedená nová ľahká, svetlo šedá uniforma. Čierne uniformy používali naďalej už len hliadky na hlavných cestách /kvôli verejnosti/. Blúza uniformy vychádzala z klasickej armádnej Feldbluse, líšila sa šikmo prestrihnutými otvormi vreciek a límcom s čiernym a strieborným olemovaním.
Pri nárastu nových členov sa začali používať klasické armádne uniformy. Himmler však usiloval o zachovanie odstupu od armády a teda o odlíšenie a zachovanie si vlastného štýlu. Vydal rôzne, často aj protichodné nariadenia, ktoré však neboli príliš dodržiavané.
V 1944 bol zavedený nový typ služobných uniforiem, vychádzajúci z britských armádnych poľných uniforiem. Bol to pokus o zjednotenie odtieňov poľnej šedi.
Uniformy dôstojníkov: tak ako uniformy odvedencov, alebo mali možnosť dať si ich šiť na zákazku /hlavne blúzy/.
V 1942 sa objavili nové nohavice, dole zúžené - Keilhose - ktoré sa dali ľahko zasunovať do nových členkových topánok či kamaší, ktoré nahradzovali jazdecké topánky. Dôstojníci nosili často krátke jazdecké nohavice, ktoré boli na vnútornej strane a v rozkroku zosilnene. Vzhľadom na ťažké zimy, osobnosti a podobne sa často porušovali predpisy, dôstojníci si nechávali svoje uniformy rôzne upravovať.
Maskáče

- boli najvýznamnejším prvkom, ktorým Waffen-SS prispeli k vývoju vojenských uniforiem
- dopad na vojenstvo obecne, dnes sú používané prakticky všetkými modernými armádami


Začiatkom roku 1937 v spolupráci s mníchovským profesorom Johanom Georgom Ottom Schickem začal pracovať Wilhelm Brandt /SS-Sturmbannführer/ Prototypy celt a poťahov boli testované v pluku Deutschland v nasledujúcom roku. Cvičenia presvedčili velenie, že maskáčové odevy dokážu znížiť straty o 15%. SS získali na maskovacie vzory patentovú ochranu, teda armáda túto podobu maskovacích uniforiem prebrať nemohla.
SS-VT dostali teda 8400 celt a 6800 poťahov prilieb. Vyrábali sa z nepremokavej bavlnenej tkaniny.
V bojoch v Poľsku ešte neboli veľmi rozšírené, vo Francúzsku už áno /avšak tu boli zväčša používané maskáčové uniformy s tigrím vzorom/.
Uniformy boli obojstranné, dva rozličné maskovacie vzory /jeden pre zimu a druhý hnedý/. Farbené plochy látky mali najrôznejšie tvary, napr. listy a farebné body.
Výroba sa prerušila v lednu 1944, používali sa však až do konca vojny. Nahradila ju výroba maskovacej verzie uniformy v poľnej šedi s maskovacím vzorom po jednej strane. Mohla sa nosiť cez štandardnú poľnú šedú uniformu. Tento typ za dodával jednotkám ku koncu vojny.

Celta - trojuhoľníkový tvar, strany o dĺžke 203, 203, 241 cm. Nosila sa ako kápo, pončo, spojením štyroch celt vznikol stan pre štyroch mužov, pričom bolo možné spájaním dosiahnuť väčšie rozmery.
Koncom roka 1943 sa prerušili dodávky na východnú frontu, na začiatku roka 1944 prestala výroba celkom.

Zimný plášť sa používaj dvojradý, podobného strihu ako v armáde. Odlíšený bol tmavozeleným límcom. Vo veľkej obľube boli aj plášte do dažďa z roku 1938 vyrobené z pogumovanej textilnej tkaniny. Taktiež bol používaný plášť, ktorým boli vybavení regulovčíci. Nedostatočné zimné oblečenie viedlo k používaniu rôznych kožuchov z ovčej vlny a kože, viest a kabátov. Snehové plášte, zimné oblečenie nemeckých civilistov či ukoristené sovietske zimné oblečenie - to všetko bolo vo výstroji nielen SS bojujúcich v Rusku.
V roku 1942 Waffen-SS vyvinuli vlastnú zimnú bojovú uniformu - krátky kožuch so silnou podšívkou a šedivým nepremokavým kaftanom. Pri boji v snehu sa používala nebielená vlnená tkanina s blúzou a kapucňou. Používali sa aj palčáky vyrobené z dvoch vrstiev materiálu odolného proti vetru či vlnenou podšívkou. Uniforma bola obojstranná - na jednej strane biela a na druhej s hnedou podzimnou kamuflážou. Dala sa nosiť cez obvyklú poľnú uniformu.
Prilba

- oceľová prilba zavedená roku 1934 Ríšským zabezpečovacím úradom NSDAP (Reichszeugmeisterei - RZM).

Jednotky v koncentračných táboroch používali ľahšiu prilbu. V bojoch prešli na štandardnú armádnu oceľovú prilbu (Stahlhelm) z roku 1935. Nosili na ľavej strene strieborný emblém totenkopf, na rozdiel od Leibstandarte, ktorí mali na prilbách erb v národných farbách (červená, biela, čierna) a SS-VT /SS pre špeciálne úlohy/, ktorí mali bielo orámovaný hákový kríž. Na prajem strane prilby mali všetci runy SS. V srpnu 1935 začali všetci SS-mani používať na pravej strane čierne runy SS v bielom poli a na ľavej strane červený erb s bielym kruhom, v ktorom bol čierny hákový kríž.
V breznu 1940 sa kvôli maskovaniu prešlo k tmavým odtieňom poľnej šedi, náter na prilbe mal hrubší povrch, ktorý neodrážal svetlo.
V 1942 sa kvôli zjednodušeniu výroby prešlo k novému druhu bez hladného zalemovania.
Od listopadu 1943 sa upustilo od používania rún SS na pravej strane prilby.
Polné čiapky

- od 1936 lodičky /Schiffchen/ z čiernej látky k noseniu s čiernou služobnou vychádzkovou uniformou
- stráže v koncentračných táboroch nosili zemité hnedé čiapky

- od 1937 po obdržaní bojových uniforiem v poľnej šedi nahradili túto pokrvýku šedou verziou

Dôstojníci nosili guľaté čiapky so štítkom /brigadierky/ - Schrimmütze. Neskôr jednoduchší typ s látkovým štítkom a guľatou strecha bez výstuže na svojom obvode. Lodičky boli od 1943 nahradzované jednotnou poľnou čiapkou /Einheitsfeldmütze/, ktorá vychádzala z čiapok používaných jednotkami v horách a trópoch. Obvyklým označovaním bola výšivka totenkopf vpredu na streche čiapky, s orlicou na ľavej chlopni.
Dôstojnícka verzia mala strechu so strieborným lemom.
Obuv

- kvalita sa postupne znižovala
- v podstate rovnaká výstroj ako v armáde
- štandard tvorili dva páry jazdeckých topánok, dôstojníci často súkromné vysoké čierne jazdecké topánky (čo sa im však potom často stávalo osudným od ostreľovačov)
- od 1942 šnurovacie členkové topánky, náhrada jazdeckých
- nízke topánky a gamaše neboli obľúbené - radšej nosili jazdecké topánky, ktoré však mohli spôsobovať tvorbu kŕčových žíl

- plstené topánky brané sovietskym vojakom
- v miernejšej zime /napr. stredná Európa/ sa osvedčili obľúbené okované jazdecké topánky
Opasok + drobná výstroj

Najčastejšie používaný opasok bol čierny opasok z hranatou prackou SS, model 1931 z poniklovanej ocele alebo matne šedého hliníku. Dôstojníci ako aj všetci odvedenci ich nosili k všetkým typom uniforiem.
Dôstojnícka pracka bola síce slabá a teda často prestala v nevhodný okamich fungovať ale Himmler odmietol každú debatu o jej zmene, lebo ju navrhol sám vodca, z ktorého náčrtov jej konštrukcia vychádzala.

Spolu s opaskom nosili Gefechtsgepäck model 1939, tvorený koženým remeňom, malou poľnou s trojuhoľníkovou nosnou konštrukciou, mosadznými konzervami, sáčkom s desiatimi stanovými kolíkmi a niekedy s malou zásobou potravín. Pri plnej pohotovosti sa pridal ešte zimný kabát a celta. Pri bezprostrednom útoku sa veci nechávali zväčša u prepravných prostriedkoch.
Plynová maska bola zavesená samostatne. Batoh na potraviny a osobné veci, poľné nádoby a prídel potravy mal vojak zavesený na pravej strane. Čutora na vodu bola spravidla zavesená na batohu. Poľná lopatka /model 1938/ bola zavesená na ľavej strane.

Púzdra na náboje

- bolo bežné u vojakov bojujúcich puškami, + bodák
- najviac rôznych individuálnych variant a úprav

Každé puzdro tvorili tri samostatné kapsy. Pešiak v boji mal dva, obsahujúce celkom 60 nábojov.
Samopal - nosili dve špeciálne opaskové puzdrá, každé na až tri zásobníky.
Spočiatku sa vyrábali z kože, neskôr plátené s plastovými alebo tiež plátenými dielcami.
Ku koncu vojny sa začala používať puška Sturmgewehr 44, vzniklo puzdro na tri zakrivené zásobníky.
Pištoľové puzdrá boli zväčša súčasťou zbrane, často so zásobníkom či sadou na čistenie zbrane.
Puzdrá sa nosili na opasku vľavo, pri bojovej činnosti s rukojeťou smerujúcou dopredu.



A na koniec prikladám obrázok vojaka SS v plnej poľnej výbave.