ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
 Dobrý deň! Chcel by som vám poďakovať za návštevu mojich stránok.    
                                                                                                                  
  Autor: J.V.R                                                                                             
  Vo fóre: Admin                                                                                        
ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 
 
 

17. Panzergrenadier-Division Götz von Berlichingen

Velitelia divízie:

SS-Gruppenführer Werner Ostendorff 30.10.1943 ? 1.1944

SS-Oberführer Fritz Klingenberg 1.1944 ? 1944

SS-Gruppenführer Werner Ostendorff 1944 ? 17.6.1944

SS-Standartenführer Otto Binge 17.6.1944 ? 20.6.1944

SS-Brigadeführer Otto Baum 20.6.1944 ? 1.8.1944

SS-Standartenführer Otto Binge 1.8.1944 ? 30.8.1944

SS-Oberführer Dr. Eduard Deisenhofer 30.8.1944 ? 9.1944

SS-Oberführer Thomas Müller 9.1944 ? 9.1944

SS-Standartenführer Gustav Mertsch 9.1944 ? 21.10.1944

SS-Gruppenführer Werner Ostendorff 21.10.1944 ? 15.11.1944

SS-Standartenführer Hans Linger 15.11.1944 ? 9.1.1945

Oberst Gerhard Lindner 9.1.1945 ? 21.1.1945

SS-Oberführer Fritz Klingenberg 21.1.1945 ? 22.3.1945

SS-Standartenführer Jakob Fick 22.3.1945 ? 26.3.1945

SS-Oberführer Georg Bochmann 26.3.1945 ? 8.5.1945


Počty príslušníkov divízie:

1. december 1943 4.125

31. december 1943 11.147

1. marec 1944 10.236

1. apríl 1944 11.515

15. jún 1944 18.354

30. jún 1944 16.976

30. júl 1944 8.530

16. august 1944 10.063

20. septembra 1944 14.816

31. október 1944 15.843

4. december 1944 4.000

15. január 1945 3.000

31. január 1945 16.173

2. február 1945 8.843

10. február 1945 13.252

28. február 1945 15.984

28 marec 1945 11.313

7. apríl 1945 8.811


Zloženie divízie:

SS-Panzergrenadier Regiment 37

Stab u. Stabs-Kompanie

I. Battalion (1.-4. Kompanie)

II. Battalion (5.-8. Kompanie)

III. Battalion (9.-12. Kompanie)

13. Kompanie

14. Kompanie

15. Kompanie

SS-Panzergrenadier Regiment 38

Stab u. Stabs-Kompanie

I. Battalion (1.-4. Kompanie)

II. Battalion (5.-8. Kompanie)

III. Battalion (9.-12. Kompanie)

13. Kompanie

14. Kompanie

15. Kompanie

SS-Artillerie Regiment 17

Stab

I. Abt.

II. Abt.

III. Abt.

SS-Panzerjäger Abteilung 17

SS-Panzer-Abteilung 17

SS-Sturmgeschütz-Abteilung 17

SS-Flak-Abteilung 17

SS-Nachrichten-Abteilung 17

SS-Panzer-Aufklärungs-Abteilung 17

SS-Pionier-Bataillon 17

SS-Divisions-Nachschubtruppen 17

SS-Panzer-Instandsetzungs-Abteilung 17

SS-Wirtschafts-Bataillon 17

SS-Sanitäts-Abteilung 17

SS-Feldpostamt 17

SS-Kriegsberichter-Zug 17

SS-Feldgendarmerie-Kompanie 17

SS-Feldersatz-Bataillon 17

V októbri 1943 bolo rozhodnuté o založení ďalšej divízie pancierových granátnikov SS, pretože tieto oddiely sa na východnej fronte veľmi osvedčili. Od samého začiatku však mala divízia dva dosť veľké problémy: s brancami a s technikou.
Tí branci a kádre sa vyriešili osvedčeným spôsobom. Do divízie boli prevelený dôstojníci a poddôstojníci z iných divízií - tentoraz to bola hlavne divízia Frundsberg. Mužstvo tentoraz vytvorili nielen Volksdeutschen z Balkánu, ale aj Nemci zohnaní z rôznych záložných oddielov v Nemecku.

Problém s technikou sa ukázal ako o dosť zložitejší: tej bol totiž v Nemecku už veľký nedostatok. Takže tankový prápor nemal žiadne tanky, ale iba 47 útočných diel, divízia disponovala z veľkej časti len talianskymi nákladiakmi, (pre ktoré mala aj talianskych mechanikov) a dva prápory sa presúvali na bojisko na bicykloch.

Divízia dostala čestný názov "Götz von Berlichingen", podľa slávneho nemeckého vojvodcu z 16. storočia, ktorý mal miesto ruky kovovú protézu. Tá päsť sa dostala aj do znaku divízie.

Od začiatku bol veliteľom skúsený dôstojník Werner Ostendorff, ktorý velil divízii prakticky až do svojho zranenia v Normandii. Divízia bola určená pre obranu Atlantického valu, a preto aj jej výcvik prebiehal vo Francúzsku, konkrétne v oblasti Tours v západnom Francúzsku, kde sa nachádzala aj v deň invázie. Divízia mala síce asi 17 500 mužov, ale stavy dôstojníkov a poddôstojníkov boli iba 40%.

Okamžite po invázii sa divízia začala presúvať do bojovej zóny, prvýkrát sa stretla s nepriateľom 10. júna. Od 11. júna bojovala divízia v blízkosti mesta Carentan a bola rozdelená do 3 bojových skupín. 12. júna dobyli Carentan americkí výsadkári, to je notoricky známe z Bratstva neohrozených. Potom sa divízie v súčinnosti s 6. Fallschirmjäger plukom pokúsili dobyť mesto naspäť, ale kvôli spojeneckej prevahe na zemi i vo vzduchu sa im to nepodarilo. Navyše mali esesmani konflikt s veliteľom výsadkárov von Heydtem, ktorého obvinili zo zbabelosti, pretože nechal vypratať Carentan a chceli ho nechať postaviť pred vojenský súd. Von Heyde ich na oplátku označil za nekompetentných a neschopných. Všetko vyriešil príchod veliteľa zboru, ktorý dal von Heydtemu za pravdu. 13. júna viedla divízia neúspešný protiútok proti 101. výsadkovej v priestore Coutances juhozápadne od Carentan. 16. júna bol ťažko zranený Werner Ostendorff a do aktívnej služby sa už nevrátil. Dočasne ho nahradil Otto Binge, potom prevzal velenie Otto Baum. Ťažko skúšaná divízia potom ďalej bojovala, jej úlohy však boli rýdzo defenzívne. Potom čo do Normandie prišla divízia Das Reich, bola posilnená pozostalými vojakmi z Götz von Berlichingen. S ňou sa zúčastnila niekoľkých protiútokov, ale v tvárou tvár americkej presile sa žiadny neujal. Napr. 29. júla bola u St. Denis le Gast zastavená americkými vojakmi a div že nepadla do obkľúčenia. Z toho sa s spolu s divíziou Das Reich dostala u Falaise. V tej dobe boli pluky divízie nazývané 26. a 27. divízia pre zmätenie spojencov.

Potom sa divízia zúčastnila ústupových bojov vo Francúzsku, napríklad u Tours, Verdune a Troyes. Na začiatku septembra 1944 divízia zakotvila v métach, ktoré bránila proti americkej armáde. Boje trvali celú jeseň, v polovici novembra 1944 povolil Hitler stiahnutie divízie z Met, mesto padlo 22. novembra.

Počas bojov bola divízia prakticky zničená. V métach do seba síce dokázal absorbovať niekoľko menších SS jednotiek, pri stiahnutí však mala len 4 000 mužov. Divízia bola znova doplnená z radov etnických Nemcov, títo však boli obzvlášť "kvalitný" pretože to boli napospol utečenci pred Červenou armádou, niektorí ani poriadne nevedeli nemecky a mali zanedbateľný výcvik.

Veľkou posilou však bolo 57 StuG III, Nebelwerfer, Jagdtiger a rota Pantherov. Na Silvestra 1944 zaútočila divízia v Alsasku v rámci operácie Nordwind, ktorý mal odľahčiť Ardenám. Po niekoľkých dňoch však ofenzíva skrachovala bez viditelnějšího úspechu. 10. januára 1945 bol zajatý veliteľ divízie Hans Linger. Potom bola divízia stiahnutá na Západní val, kde pôsobila až do marca 1945, kedy už bez vozidiel ustupovala pred Američanmi. 22. marca bol zabitý veliteľ divízie Fritz Klingenberg, pokoriteľ Belehradu. Bránila Norimberg, ktorý 20. apríla padol. Spisovateľ Antonio Munoz uvádza, že 200 vojakov z 38. pluku bolo zmasakrovaných americkými vojakmi, konkrétne 42. divíziou. V roku 1976 bola vykonaná exhumácia tiel z masového hrobu, pri ktorej bol identifikovaný SS-Hauptstrumführera Kukula, po ňom ďalší vojaci. Časť obetí bola zastrelená ranou do tyla, veľká časť však bola surovo ubitý pažbami od pušiek. Tento vojnový zločin nebol nikdy objasnený, preto nebol nikto ani potrestaný. Zvyšky 17. divízie SS sa vzdali Američanom na začiatku mája 1945 u Achensee.

Úloha divízie v druhej svetovej vojne bola nesmierne sťažená tým, že celú svoju krátku existenciu trávila v boji proti nepriateľovi, ktorý mal absolútnu prevahu na zemi i vo vzduchu, preto divízia nikdy nedosiahla žiadneho ofenzívneho úspechu. Pri obrane vo Francúzsku i neskôr však dokázali vojaci divízie značnú húževnatosť a odhodlanosť, za ktorú boli 4 príslušníci divízie odmenení Rytierskym krížom.