ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
 Dobrý deň! Chcel by som vám poďakovať za návštevu mojich stránok.    
                                                                                                                  
  Autor: J.V.R                                                                                             
  Vo fóre: Admin                                                                                        
ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 
 
 

1. Panzer-Division Leibstandarte SS Adolf Hitler

SS-Stabswache Berlin : 3.1933 - 5.1933

SS-Sonderkommando Zossen : 5.1933 - 9.1933

Leibstandarte SS Adolf Hitler : 9.1933 - 12.1934

Leibstandarte SS Adolf Hitler (mot) : 12.1934 - 7.1942

SS-Division (mot) LSSAH : 7.1942 - 11.1942

SS-Panzergrenadier-Division LSSAH : 11.1942 - 10.1943

1. SS-Panzer-Division LSSAH : 10.1943 - 5.1945



Velitelia :

SS-Oberführer Josef Dietrich : 1933 - 4.7.1943

SS-Brigadeführer Theodor Wisch : 4.7.1943 - 20.8.1944

SS-Brigadeführer Wilhelm Mohnke : 20.8.1944 - 6.2.1945

SS-Brigadeführer Otto Kumm : 6.2.1945 - 8.5.1945

Sila jednotky:
01/1935 : 2.531 mužov

01/1936 : 2.650 mužov

01/1937 : 3.177 mužov

01/1938 : 3.607 mužov

01/1939 : 3.626 mužov

01/1941 : 10.796 mužov

12/1942 : 20.844 mužov

12/1943 : 19.867 mužov

05/1944 : 19.691 mužov

12/1944 : 22.000 mužov


1. SS Panzer Division Leibstandarte Adolf Hitler bola sformovaná 17. marca 1933 ako SS Stabswache Berlin Josefom "Seppom" Dietrichom, Hitlerovou telesnú stráž, na rozkaz Adolfa Hitlera, ktorý chcel založiť pravidelné ozbrojené zložky lojálne práve jemu.
Dietrich osobne vybral 120 mužov, z ktorých niektorí slúžili v Stosstrupp.

Čoskoro bola premenovaná na SS Sonderkommanda ZOSSEN a vznikla nová jednotka SS Sonderkommanda Jüteborg. Tieto jednotky sa spojili v septembri roku 1933 a boli označené SS Leibstandarte Adolf Hitler (LAH). Prísahu zložili jej členovia 9.11.1933 pri desiatom výročí neúspešného "pivného puču".

Na Leibstandarte SS Adolf Hitler (LSSAH) bola jednotka premenovaná v roku 1934.
Zúčastnila sa čistiek proti Ernestovi Rohmovi a ďalším odporcom a nepriateľom Hitlera pri "noci dlhých nožov". V októbri 1934 bola motorizovaná a rozšírená ako odmenu za lojalitu pri týchto akciách.

LSSAH sa zúčastnila anschlusu Rakúska ako súčasť XVI Armádneho zboru pod velením generála Heinz Guderian, neskôr tiež okupácie Československa.

Pri útoku na Poľsko bola začlenená do armádnej skupiny Juh. Pri invázii do Francúzska, Belgicka a Holandska bola držaná ako záloha a nasadená bola proti britským jednotkám sťahujúcim sa z Dunkerque. Počas druhej a záverečnej fázy útoku na Francúzsku bola súčasťou XVI Armádneho zboru.

Po podpísaní kapitulácie bola LSSAH posilnená na brigádu a pripravovaná na obojživelný výsadok v plánovanej operácii Seelow - invázia do Veľkej Británie. Táto invázia bola zrušená v dôsledku neúspechu leteckej bitky o Britániu a jednotka bola presunutá do Rumunska a pripravená na inváziu na Balkáne. Zúčastnila sa bojov v Juhoslávii a Grécku až k Kalamate, odkiaľ boli spojenecké jednotky evakuované na Krétu.

Pri operácii Barbarossa, útoku na ZSSR, bola jednotka súčasťou armádnej skupiny Juh a zúčastnila sa bojov pri Kijeve a Rostove na Done. Na odpočinok a doplnenie bola poslaná do Francúzska a posilnená na divíziu pancierových granátnikov. V roku 1943 sa vrátila na východný front a bojovala u Charkova a Kursku. Po prehre pri Kursku bola LSSAH poslaná do Talianska s cieľom potlačiť tamojšie partizánske hnutie, ale čoskoro potom bola opäť poslaná na východ, už ako obrnená divízia. Bola jednou z divízií obkľúčených blízkosti Kamněts-Podolska, vďaka pomoci jednotiek 10. SS Panzer Division Frundsberg a 9. SS Panzer Division Hohenstaufen sa prebojovala von, ale utrpela ťažké straty a bola odoslaná do Francúzska na doplnenie.

Po invázii spojencov do Normandie v júni 1944 bojovala jednotka u Caenu, Falaise a Aachen, tak ako bola postupne zatlačovania smerom k Nemecku. Zúčastnila sa ofenzívy v Ardenách v zime 1944 ako súčasť I. SS obrneného zboru. Po zlyhaní tejto ofenzívy bola znovu prevelená na východný front a zúčastnila sa ofenzívy s cieľom prelomiť obkľúčenie Budapešti v rámci operáciu Margareta. Koniec vojny ju zastihol v Rakúsku, kde sa jednotka vzdala americkým jednotkám.