ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
 Dobrý deň! Chcel by som vám poďakovať za návštevu mojich stránok.    
                                                                                                                  
  Autor: J.V.R                                                                                             
  Vo fóre: Admin                                                                                        
ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 
 
 

Čo to bolo SS č.2

Zbrane SS bojovali ďalej. Po Stalingrade chcel Hitler od svojej gardy víťazstvo. Malo ísť o opätovné dobytie Charkova. Waffen SS na to išla svojou obľúbenou taktikou. Radosť z boja pohŕdajúca smrťou. - tak znelo heslo. Waffen SS bojovala a umierala pri útoku na Charkov. Nakoniec sa jej ho aj podarilo dobyť, no iba na pár hodín. Sovietsky protiútok bol mohutný a nezastaviteľný. Prehra vo vojne bola takmer istá. No SS bola naučená bojovať až do konca a pokiaľ možno nepriateľovi ešte pred konečnou porážkou spôsobiť čo najväčšie problémy a straty, či už na vojakoch alebo civilistoch. Na to SS nikdy nehľadela.

Nasledovalo vylodenie sa Spojencov v Normandii. Tu sa Waffen SS nezapájala do obrany pláže, čakala o niečo hlbšie vo vnútrozemí. Medzi vojakmi prevládal asi takýto názor názor... Dobre. Necháme ich vylodiť sa a potom ich pohádžeme naspäť do vody. Avšak aj sami vojaci čoskoro zbadali, že do vody padajú skôr oni ako Spojenci a oni sú aj tí, ktorí ustupujú pred rozbehnutými Američanmi. V tejto fáze už Nemecko na rozdiel od svojich nepriateľov nemá dostatok ničoho - ľudí, zraní, vojakov, paliva. Ale SS stále sfanatizovane bojuje. A stále si nechce priznať zodpovednosť za prehry. Viní z toho wehrmacht.

No aj táto zdanlivá neporaziteľnosť v porazenej Ríši, ktorú niektorí tak zaťato reprezentovali, musela nakoniec pominúť a aj Waffen musí nakoniec precitnúť do reality vlastnej skazy tak, ako si to wehrmacht uvedomil už dávnejšie. Miestom tohto prebudenia sa stala Budapešť. Tu už wehrmacht nemal hlavné slovo, bojovali zvyšky Waffen SS. SS stratila Budapešť a spolu s ňou aj svoj sen o víťazstve.

SS napriek tomu, že už nebolo šance na víťazstvo bojovala ďalej. A bojovali skoro všetci. Vedeli, že prehrali. Vedeli, že jediné, čo môžu získať ďalším bojom, bude smrť. Ale bojovali ďalej. Prečo? Mali na to dôvod. A dobrý. Predtým jednotky SS bojovali vo viere vo víťazstvo. Za víťazstvo robili veci, za ktoré by si značná časť z nich pred súdom víťazov vyslúžila trest smrti. A oni to vedeli. Teraz už nebojovali za víťazstvo. Bojovali, lebo sa báli vzdať sa. A tak to Zbrane SS ťahali a nakoniec aj dotiahli až do úplného konca. A to bol ich základný rozdiel oproti wehrmachtu. Chceli radšej zomrieť v boji, ako na šibenici. V podstate je to aj logické.

Jednotky Waffen SS bránili dobyté územia, potom Nemecko, nakoniec Berlín a v poslednom dejstve Reichstag až do posledného muža. A vďaka tomu sa stali jednotkami symbolizujúcimi bezhraničný teror a smrť. Napriek tomu boli elitou a mali aj svoje vznešené ideály. Nebyť ich tvrdo fyzického boja a bezvýhradnej poslušnosti pri plnení holokaustu, možno by k nim bola história zhovievavejšia. Takto sa ale stali symbolom zla.